História plastových tašiek

Cybertron našiel plasticitu nitrocelulózy a veci, ktoré vyrobil, boli stále nepriepustné. Použil ho na výrobu krásnych ryžových misiek, šálok, fliaš a čajníkov. Obdivoval jeho majstrovské diela a napísal list svojmu priateľovi, slávnemu vedcovi Faradayovi. Bohužiaľ, Faradayovi to bolo jedno, kým sa neobjavil fotograf. Fotograf Alexander Parks má množstvo koníčkov a fotografia je jednou z nich. V 19. storočí si ľudia nemohli kúpiť hotový-fotografický film a chemikálie ako dnes a často si museli vyrobiť to, čo potrebovali. Takže každý fotograf musí byť aj chemikom.

„Predchodcom“ tohto magického materiálu je najhojnejšia celulóza v rastlinách.

V roku 1845, keď chemik Sebtan, ktorý žil v meste Bazilej v severozápadnej časti Švajčiarska, doma experimentoval, omylom udrel do stola koncentrovanú kyselinu sírovú a koncentrovanú kyselinu dusičnú. Rýchlo zobral manželkinu zásteru, aby utrel stôl. Zmiešaná kyselina. Po hektike zavesí zásteru na sporák a upečie. Zástera sa nečakane zabuchne a spáli a okamžite sa z nej stane popol. Cybertron sa vrátil do laboratória s týmto „významným objavom“ a opakovanými „nehodami“. Po mnohých skúškach Cybertron konečne našiel dôvod: hlavnou zložkou pôvodnej zástery bola celulóza, ktorá bola v kontakte so zmesou koncentrovanej kyseliny dusičnej a koncentrovanej kyseliny sírovej za vzniku esteru nitrocelulózy, ktorý bol neskôr široko používaný v nitrocelulóze. .

Jedným z materiálov používaných pri fotografovaní je „bavlna“, čo je roztok „nitrocelulózy“, teda roztok nitrátovej celulózy v alkohole a éteri. Používal sa na lepenie fotosenzitívnych chemikálií na sklo, aby vznikol ekvivalent dnešného fotografického filmu.

V 50. rokoch sa Parks zaoberal rôznymi spôsobmi zaobchádzania s bavlnou. Jedného dňa sa pokúsil zmiešať bavlnu s gáforom. Na jeho prekvapenie sa zmiešaním vytvoril pružný materiál, ktorý sa dal ohýbať. Parks nazval látku "Paxin", čo bol prvý plast.

Parks používal "Paxin" na výrobu rôznych predmetov: hrebene, perá, gombíky a šperky. Parks však nie je príliš vedomý podnikania a stratil peniaze na svojom vlastnom podnikaní. V 20. storočí ľudia začali skúmať nové možnosti využitia plastov. Takmer všetko v rodine sa dá vyrobiť z nejakého druhu plastu.

Pokračujte v rozvíjaní výsledkov Parks a profitujte z toho a nechajte to na iných vynálezcov. John Wesley Hayat, tlačiareň z New Yorku, videl túto príležitosť v roku 1868, keď sa spoločnosť vyrábajúca biliard-sťažovala na nedostatok slonoviny. Hayat zlepšil výrobný proces a dal nový názov "Paxos" - "Civil" (falošná slonovina). Získal hotový-trh od výrobcov biliardov a čoskoro vyrobil rôzne produkty z plastu.

Prvé plasty boli náchylné na požiar, čo obmedzovalo rozsah produktov používaných na ich výrobu. Prvý plast, ktorý úspešne odoláva vysokým teplotám, je "Beckerett". Leo Beckland získal patent v roku 1909.

V roku 1909 Baeland zo Spojených štátov prvýkrát syntetizoval fenolické plasty. V tridsiatych rokoch 20. storočia bol predstavený nylon, ktorý sa nazýval „spojený s uhlím, vzduchom a vodou, tenší ako pavúčí hodváb, tvrdší ako oceľ a lepší ako hodváb“. Ich vznik položil základ pre vynález a výrobu rôznych plastov. V dôsledku rozvoja petrochemického priemyslu v druhej svetovej vojne plastové suroviny nahradili uhlie ropou a rýchlo sa rozvíjal aj priemysel výroby plastov.

Plast je veľmi ľahká hmota, ktorá sa dá zmäknúť zahriatím na veľmi nízku teplotu a dá sa z nej vyrobiť rôzne tvary podľa želania. Plastové výrobky sú farebné, ľahké, neboja sa pádu, ekonomické a odolné. Jeho vzhľad priniesol nielen pohodlie do života ľudí, ale tiež výrazne podporil rozvoj priemyslu.